Patrí k najskúsenejším brankárom nielen svojho tímu, ale celej prvej triedy. Bývalý gólman treťoligového Tatrana Krásno Zdeno Šustek si dnes už oblieka dres Rajeckých Teplíc/Konskej, ktoré účinkujú v prvej triede Oblastného futbalového zväzu Žilina. Skúsený brankár patrí k veľkým oporám mužstva. A dočkal sa aj odmeny. Pred niekoľkými dňami ho zaradili do najlepšej Jedenástky roka Oblastného futbalového zväzu Žilina za sezónu 2015/2016.
Zdeno, v prvom rade gratulácia k zaradeniu do jedenástky roka. Čo pre vás tento úspech znamená?
– Nenazval by som to úspechom, je to skôr vyjadrenie spokojnosti zo strany môjho klubu. Nominácie nerobia tréneri iných mužstiev, ale kluby si nominujú svojich hráčov.
Podarilo sa vám niekedy získať podobné individuálne ocenenie?
– V mládežníckych rokoch ešte ako-tak. Ako žiak alebo dorastenec som bol v nejakých výberoch. Potom už ďalšie osobné ocenenia asi neboli. Skôr sa mi podarili tímové, keď sme vyhrali súťaž dospelých s Tatranom Krásno. Vtedy sme postúpili do tretej ligy.
Takmer celú kariéru ste pôsobili v Krásne nad Kysucou. Ako ste sa dostali do Rajeckých Teplíc?
– V Krásne som vyrastal a bol som tam doma. Iba počas vojenčiny som pôsobil krátko v Sučanoch. Rok som odohral aj v Skalitom. Ale podstatnú časť svojej kariéry som obliekal dres spomínaného Krásna. Išlo o nejakých 13 až 14 sezón. Počas tohto obdobia som hosťoval v Turanoch. Istý čas som býval v Martine a nevyhovovalo mi dochádzanie do Krásna, tak preto som hral za Turany. Do Rajeckých Teplíc som prišiel pred dvoma rokmi na jar. Bol to pre mňa dramatický pád z tretej ligy do prvej triedy. Rajecké Teplice boli vtedy dokonca posledné. No presťahoval som sa do tohto mesta a už som nechcel viac dochádzať za futbalom, pretože práca a rodina mi to už nedovoľujú.
Dá sa vôbec porovnať tretia liga s prvou triedou?
– Je to neporovnateľné. Ide o veľký rozdiel takmer vo všetkom. Keďže som pôsobil v Krásne, tak môžem porovnať podmienky s mojím súčasným mužstvom. V Krásne je napríklad vybudovaný nový areál na vysokej úrovni. V Rajeckých Tepliciach máme oveľa horšie prostredie po technickej stránke a aj čo sa týka vybavenosti. S niečím takým som sa ešte nikde nestretol. Aj teraz, keď chodíme po ihriskách súperov, niekde sú už krásne vybudované ihriská. U nás je to veľmi zaspaté. Je tu slabá podpora jednak od mesta, ale aj od obce Konská. Futbal sa tu robí na minimálnej úrovni. Čo sa týka hráčskej kvality, v prvej triede je, paradoxne, veľa dobrých futbalistov, no je ich percentuálne menej. Napríklad počas zápasu narazíte na 5-6 hráčov, ktorí by si určite zahrali aj vo vyššej súťaži. Sú doplnení hráčmi, ktorí sú snaživí, majú radi futbal, no kvalita absentuje, preto kluby hrajú prvú triedu a výsledky ich nedostanú do vyššej súťaže. Tímy často nie sú ani dobre vyskladané, čo bolo aj v Rajeckých Tepliciach. Keď som sem prišiel, tak sme sa posilnili o troch hráčov z vyšších súťaží, vrátane mňa. Hneď to bolo v jarnej časti aj vidieť, keď sme nahrali druhý najvyšší počet bodov. Prišlo k obrodeniu a stačili na to traja kvalitnejší futbalisti. Teraz je to takisto. Káder sme posilnili, dokonca aj na jar prídu dvaja hráči z vyšších súťaží. Čiže cieľ je jednoznačný.
Takže postup, je tak?
– O ničom inom ani hovoriť nemôžeme. Pred štyrmi rokmi bolo so mnou šesť hráčov v Krásne, ktorí sú teraz v Rajeckých Tepliciach. Máme už nejaký ten rok, ja osobne budem mať v apríli 37. Všetci sme starší, ale kvalita tam je a zostala aj chuť trénovať.
Aká je príprava na jarnú časť?
– Prípravu sme odštartovali netradične plesom nášho futbalového klubu. Na prvý tréning prišlo 13 hráčov, vrátane hrajúceho trénera. Ostatní sa ospravedlnili pre pracovné alebo zdravotné problémy. Celkovo by nás malo byť asi 22. Uvidíme, či sa nám ozvú ďalší hráči. Hráčsky trh je totiž otvorený a každý si môže vybrať. My sme len dva body za vedúcou Kotešovou. Hráči už teraz volajú nášmu prezidentovi, či sa môžu pripojiť k nám a hrať za Rajecké Teplice/Konskú. Pred dvoma rokmi, keď sme boli poslední, nikto sem nechcel ísť. Veci sa zmenili a akonáhle hráme o vyššie pozície, tak hráčsky káder narastá na kvalite.
Dotiahnu to Rajecké Teplice/Konská až k postupu? (zdroj: ARCHÍV Z.Š.)Vy ste zároveň aj kapitán. Čo od vás v klube očakávajú?
– Hlavne aby som sa nezranil. Som jediný brankár v mužstve a ťažko sa hľadá nejaká posila na tento post. Ale chápem to. Tiež by som nechcel ísť niekam, kde majú stabilnú jednotku a ja budem vysedávať na lavičke. Mám odohrané už veľa. Sám si hľadám kamaráta do brány, aby sme sa mohli vystriedať, pretože je náročné byť na každom zápase a každý víkend. Nemôžem si dovoliť neúčasť. V tejto sezóne som už laboroval so zraneniami. Raz som mal narazené rebrá a v poslednom jesennom zápase som si roztrhol stehenný sval. Musel ísť do brány spoluhráč z obrany.
Hľadáte parťáka do brány. Ako sa vám v tom darí?
– Stále je to v riešení. Ja prostredie v Rajeckej doline ešte tak dobre nepoznám. Čiže ak máme novú posilu, je to skôr z iného regiónu. No myslím si, že na brankárskom poste má takmer každý klub problém. Gólmanov je ako šafranu.
A čo dorast?
– V Rajeckej doline kluby „umierajú“ jeden za druhým. Do nášho žiackeho i dorasteneckého mužstva sa schádzajú deti z Konskej, Rajeckých Teplíc, Zbyňova, zo Stránskeho,... Je to veľký paradox, že futbalu sa v Rajeckej doline príliš nedarí. Zohnať niekoho, kto by na brankárskom poste trochu prerazil, nie je jednoduché. A s mládežou je to ťažké.
Čomu pripisujete, že sa v tejto oblasti futbalu až tak nedarí?
– Bez podpory sa robí šport ťažko. Dnes majú deti veľmi veľa možností. Keď som bol dieťa, tak bol futbal a u nás ešte hádzaná. Ale dnes majú florbal, cyklistiku, volejbal, plávanie... Väčšinou ide o organizované krúžky. Športového vyžitia je viac. Kedysi bolo veľa detí na ihrisku. Dnes tomu tak nie je. Na druhej strane, v Rajeckých Tepliciach sa funkcionári snažia a futbalová základňa má okolo 70 mládežníkov. Máme dve prípravky, mladších i starších žiakov. Je tu veľká podpora rodičov, ktorí sa deťom venujú aj na úrovni amatérskych trénerov. No nie je tu príliš materiálna podpora, tak sa ťažko zháňa vyššia kvalita. Každý rodič, ktorý zistí, že jeho syn je len trošku talentovanejší, tak ho z nášho mesta berie preč. Akonáhle by tu bolo lepšie materiálne zabezpečenie a väčšia investícia do športu, tak by sa tímy prepracovali do vyšších súťaží a zostávali by aj domáce talenty. Najväčší problém je udržať a motivovať deti, aby zostali v Rajeckej doline. Tu nikdy nejaký väčší futbal neprerazil. Trošku viac sa darí Rajcu, ale okrem toho nič. Stačí sa pozrieť na okolie. Zbyňov nemá seniorské mužstvo, Stránske rovnako, Fačkov taktiež, Kunerad je v poslednej triede, Lietavská Lúčka vypadla, hoci ju môžeme považovať skôr za klub z okolia Žiliny. Niet sa tomu čo čudovať – minimálna podpora, minimálne zázemie. Stretávam sa dokonca s názorom poslancov, ktorí verejne vyhlásia: „Ak na to nemáme, tak to zrušme.“ Čiže nepriamo posiela 40 detí preč z ihrísk, lebo na to nemáme peniaze, čo je úplný nezmysel.
Sledujete ešte výkony svojho bývalého klubu z Krásna?
– Moja nedeľa je taká, že len čo dohrám svoj zápas, tak volám bratovi, kamarátom a bývalým spoluhráčom, ktorí sú v Krásne. Je to síce mladšia generácia, ale hrával som s nimi, takže výsledky sledujem. Hráčska základňa je v Krásne široká, boli sme „infikovaní“ pozitívnym futbalom. A z toho ťažia minimálne ďalšie tri kysucké mužstvá.
Aké ciele si dávate v novom roku?
– Po športovej máme jednoznačný cieľ – postup. Osobný je, aby som dohral sezónu bez zranení a rovnako tak moji spoluhráči.
Budete mať 37 rokov. Dokedy si trúfate hrať aktívne futbal?
– Je to vždy o zdraví. Tréner má 39 a stále je aktívny futbalista. Ak zdravie vydrží, dá sa hrať aj po štyridsiatke. Začal mi hrávať aj syn v prípravke. Futbal má rád, som pre neho malou motiváciou. Taktiež je brankár a súťažíme, kto dostal menej gólov.
