ŽILINA. Už viac ako dva mesiace žije asi stovka prevažne Rómov v nových unimobunkách na Bratislavskej ulici v Žiline. Toto prechodné a núdzové bývanie dostali od mesta potom, ako v polovici októbra padol za obeť požiaru dom, v ktorom bývali.
Mesiac po požiari žilo 93 obyvateľov v telocvični školy na Hollého ulici. Do unimobuniek ísť nechceli, búrili sa a dodnes si na bývanie, ktoré má sedemnásť metrov štvorcových, nezvykli.
„V jednej unimobunke tu žije aj 17 ľudí, my sme boli jedenásti. Dnes moju tehotnú ženu s dvomi deťmi odviezli do krízového centra, lebo tu sa nedá žiť. Ja som sa odsťahoval k rodine. Je to pod úroveň,“ sťažuje sa mladý Stano.
Pracuje v neďalekej továrni Johnsons Control a zarobí si celkom slušne. Sám priznáva, že do roboty chodí ako jeden z mála z neslávne známej žilinskej štvrte.
Na nové životné podmienky si nevedia zvyknúť ani ďalší. „Nemáme vodu vo vnútri. Na záchod chodíme tu vedľa do unimobunky a odtiaľ berieme aj vodu. Sú tam dva záchody a viete si predstaviť, keď tam piati stojíme v rade a nemôžem vydržať,“ vysvetľuje František. Ten sa už zmieril s osudom a je rád, že má strechu nad hlavou.
Po jednom eure
Mesto Žilina kúpilo dvanásť obytných unimobuniek za 97-tisíc eur. Okrem nich tu stoja v dvoch samostatných bunkách aj sociálne zariadenia pre komunitu z domu s číslom 54 a 56. Ten už medzitým dala samospráva pre narušenú statiku zrovnať so zemou.
Unimobunky po dvoch mesiacoch používania vyzerajú na pohľad schátrane a v ich okolí je neporiadok. Ten je však v celej štvrti na Bratislavskej ulici. Samosprávu mesta znepokojuje stav unimobuniek po krátkom používaní. Tvrdí, že správanie nájomníkov v núdzovom bývaní je presne také, aké bolo kedysi v bytoch: zlá starostlivosť, slabá hygiena, neporiadok, demolovanie.
„Odporúčam pozrieť sa na unimobunky v akom sú stave po dvoch mesiacoch užívania. Akým spôsobom sa máme stavať k tejto otázke, keď si niekto absolútne neváži to, čo dostane? Všetci občania Žiliny sa vyzbierali jedným eurom na to, aby títo neprispôsobiví občania, neplatiči, mali kde bývať. Slušne, normálne, štandardne. Nehovorím, že luxusne. Majú strechu nad hlavou, majú teplo, majú sociálne zariadenia,“ kritizuje nájomníkov primátor Žiliny Igor Choma.
„Občania nedodržiavajú prevádzkový poriadok, na čo sú ústne a denne upozorňovaní technikmi spoločnosti ŽILBYT s.r.o. Prislúchajúci areál bol niekoľkokrát mestom upratovaný, ale očakávaný výsledok sa nedostavil, pretože obyvatelia tejto časti mesta nie sú ochotní udržiavať poriadok svojho okolia,“ upozornil hovorca mesta Žilina Pavol Čorba.
Mesto sa musí postarať
Vlasta Tökölyová z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity nabáda mesto, aby komunikovalo s postihnutými občanmi. Nevnímalo ich ako jednoliatu skupinu s rovnakými potrebami a očakávaniami. Každá rodina má podľa nej rôzne finančné možnosti a materiálne schopnosti získať si vlastné bývanie, alebo len udržať si toto náhradné bývanie.
Upozorňuje, že unimobunky nie sú konečnou stanicou. „Unimobunky nemôžu byť považované za dostatočné riešenie v dlhodobom meradle. V krátkodobom meradle riešili a ešte stále riešia aktuálny problém vhodného ubytovania. Z dlhodobého hľadiska musí mesto ako aj obyvatelia spoločne hľadať najvhodnejšie riešenia,“ tvrdí Vlasta Tökölyová a dodáva, že mesto sa poskytnutím unimobuniek nezbavilo povinnosti postarať sa o svojich občanov.
Platiť musia
Dvanásť buniek aktuálne obýva asi stovka obyvateľov. Za jednu miestnosť platia dvesto eur. Suma sa im zdá vysoká, no platia všetci. „Pozrite si na internete, za prenájom unimobunky pýtajú 90 eur, tu 200. Rodiny, ktoré používajú dve unimobunky platia 400 eur mesačne,“ rozčuľuje sa Stano.
Sám sa chce z geta dostať. Uvedomuje si, že ľahké to nebude. Na mestský byt sa čaká dlho a do podnájmu ho nikto nezoberie, aj keď vo fabrike zarába 700 i 900 eur.
„Hnevám sa na primátora. Povedali mi, že ak zaplatím 900 eur, čo dlžím za odpad, že sa odtiaľ dostanem. Stále tu hnijem. Bol tu pritom jeden, čo má 20-tisíc dlh a už je preč. Lebo má postihnuté decko,“ pohoršuje sa nad nespravodlivosťou.
„Šancu na iné bývanie má každý, kto splatí svoje podlžnosti voči vlastníkovi mestu Žilina a podá si žiadosť o pridelenie bytu do poradovníka mesta,“ dáva nádej hovorca mesta Pavol Čorba.
